Vaclav Poppe:

U v o d   d o   p o c i t a c o v y c h   s i e t i

O b s a h

  1. Zakladne pojmy
  2. Sluzby pocitacovych sieti
  3. Prvky pocitacovych sieti
  4. Rozdelenie pocitacovych sieti
  5. Pouzita literatura

 

1. Zakladne pojmy

Pocitacova siet
je vzajomne prepojenie pocitacov za ucelom ich komunikacie a zdielania sietovych prostriedkov. Pocitace sa prepajaju sietovym mediom, ktorym moze napr. byt koaxialny kabel, tienena alebo netienena dvojlinka, docasny alebo pevny spoj cez verejnu telefonnu siet alebo bezdrotovy spoj.

 Komunikacia medzi pocitacmi
je obojstranna vymena sprav alebo suborov cez sietove medium.

 Zdielanie (z angl. timesharing)
je sucasne vyuzivanie sietoveho prostriedku viacerymi uzivatelmi.

 Sietovy prestriedok
je zariadenie, ktore sluzi viacerym uzivatelom siete. Moze to byt napr. velkokapacitny disk a subory na nom (prekladace, databazove systemy, aplikacne programy,...), tlaciarne (laserova, postscriptova,...), ploter alebo modem. Obvykle sa zdielaju drahsie zariadenia, ktore jeden uzivatel nemoze tak dobre vyuzit.

 Server alebo host
je hlavny pocitac siete, cize stanoviste sietovych prostriedkov. Server (host) ponuka svoje lokalne prostriedky dalsim uzivatelom siete k ich spolocnemu vyuzivaniu. Tak sa vytvaraju sietove prostriedky. Aby server (host) mohol ponukat svoje prostriedky, musi byt schopny od inych uzivatelov siete prijimat poziadavky na nich a vracat im informacie o plneni ich poziadaviek.

 Lokalny prostriedok
je zariadenie, ktore sluzi len uzivatelom tohto stanovista. Ich typickym predstavitelom su jednotky pruznych diskov, lokalne pevne disky (obvykle male a pomale) a lokalne tlaciarne (tiez s malym vykonom).

Siet vznika za jednoty mechanickych, elektrickych a programovych vlastnosti. Jednotlive spojovacie suciastky musia do seba presne zapadat, aby bolo vytvorene dokonale mechanicke a elektricke spojenie. Elektricke signaly rovnakej urovne musia byt vo vsetkych prvkoch siete rovnako interpretovane. Napr. jeden pocitac nemoze pozadovat zo sietoveho media logicku jednotku signalom +5V, druhy len +3V. Programove vybavenie vsetkych prvkov musi prijate signaly interpretovat rovnako. Napr. vsetky zaradenia musia hladat hlavicku prijateho paketu na rovnakom mieste a tiez musia rovnakym poziciam priradit rovnaky vyznam (jeden nemoze dlzku dat hladat v bytoch c. 10 a 11, zatial co druhy v bytoch 21 a 22).

[ Dalej | Obsah ]


2. Sluzby pocitacovych sieti

Konstrukteri pocitacovych sieti si povodne mysleli, ze hlavnou ulohou pocitacovych sieti bude zdielanie drahych zariadeni a komplikovaneho programoveho vybavenia a zabezpecenie vzdialeneho pristupu na velke pocitace. Ovsem tieto sluzby dnes nie su az tak rozsirene, ako rychla vymena informacii medzi jednotlivymi ucastnikmi siete. Napr. sprava odoslana elektronickou postou obehne cely svet za niekolko minut. Preto sluzby tohto typu sa stali oblubenymi medzi vedeckymi a vyzkumnymi pracovnikmi na celom svete. Tieto sluzby im umoznuju rychlu vymenu novych poznatkov, konzultacie riesenych problemov apod.

Vsetky sluzby pocitacovych sieti je mozne rozdelit do troch zakladnych skupin:

  1. Praca na vzdialenom pocitaci
  2. Interaktivna komunikacia medzi uzivatelmi
  3. Prenos suborov medzi pocitacmi
Kazdu konkretnu sluzbu je mozne do jednej z tychto skupin zaradit.
Praca na vzdialenom pocitaci
umoznuje uzivatelovi vyuzivat technicke prostriedky ineho pocitaca, ako toho, na ktorom pracuje. Vzdialeny pocitac sa obvykle vola host (nadriadeny). Z lokalneho pocitaca sa cez sietove medium stava vzdialeny terminal nadriadeneho pocitaca. Prikazy napisane na lokalnom pocitaci sa interpretuju (vykonavaju sa) na prostriedkoch vzdialeneho pocitaca. Cez siet sa prenasaju len stlacania klavesnice a zmeny obrazovky. Siete, ktore umoznuju tento rezim prace, su ovela menej zatazene, ako siete s file serverom.
Na lokalnom pocitaci bezi proces, ktory sa vola emulacia terminalu. Programy najcastejsie emuluju VideoTerminaly typu VT100 a VT102, ktore su 7-bitove, a VT200 a VT220, ktore su 8-bitove. 8-bitove umoznuju zobrazovat narodne abecedy.
Dnes ako emulator terminalu sa najcastejsie pouziva program putty, ktory moze so serverom otvarat zasifrovane spojenie. V minulosti sa pouzival program telnet, ktory posielal vsetky znaky (aj heslo) ako bezny (otvoreny, nechraneny) text.

Interaktivna komunikacia
medzi pocitacmi umoznuje okamzitu vymenu sprav medzi ucastnikmi siete, ich rozhovor alebo hladanie dat v databazach. Prikladom takejto sluzby moze byt v systeme UNIX program talk, ktory umoznuje rozhovor medzi dvomi ucastnikmi siete, alebo internetova sluzba IRC, ktora umoznuje rozhovor medzi viacerymi ucastnikmi siete. Sluzba talk je analogia telefonickeho rozhovoru a sluzba IRC je analogia amaterskeho radioveho vysielania, kedy jeden vysiela a viacej ucastnikov pocuva (prijima).
Prikladom interaktivnej sluzby v databazach moze byt hladanie uzivatelov Internetu - sluzba whois alebo sluzba uplne opacna, t.j. zber udajov do databaz v lokalnej sieti.

Prenos suborov
je jedna z najzakladnejsich sietovych sluzieb. Dnes je v niekolkych modifikaciach pouzivana v sieti Internet nielen ako zname anonymous FTP (File Transport Process), resp. SCP (Secure Copy) alebo SFTP (Secure FTP), ale aj ako elektronicka posta (e-mail), WWW, news a ine dalsie. V tychto pripadoch sa prenasaju datove subory, ale existuju aj siete, napr. zalozene na rozsireni operacneho systemu MS DOS, kde sa prenasaju cele vykonavatelne moduly na pracovnu stanicu a tam sa vykonavaju. Tieto siete su potom ovela viacej zatazene, ako siete umoznujuce pracu na vzdialenom terminali.
Subory su ulozene na pocitaci, ktory sa vola file server. Ten ich poskytuje clientom na ich vlastnu ziadost. File server sluzi ako "sklad suborov" a klient je ich prijemca. File server umoznuje zdielanie diskov alebo ich casti, ako su adresare alebo jednotlive subory. Pri praci s databazovymi subormi umoznuje uzamkynanie az na urovni zaznamu.
Sluzba FTP pouziva otvorenu (nechranenu) komunikaciu so serverom, sluzby SCPa SFTP pouzivaju sifrovanu komunikaciu. Pri nej nehrozi odchytenie hesla v priebehu jeho prenosu po sieti.

Okrem vysse spominaneho file servera (suborovy server), sa o pocitacoch poskytujucich sietove sluzby hovori aj o print serveri (sietova tlac) a o databazovom serveri.

Sietova tlac
je spolocne vyuzivanie tlaciarni, ploterov a inych zaznamovych zariadeni. Su ovladane pocitacom, ktory sa vola print server (tlacovy server). Na nom bezi prislusne programove vybavenie, ktore riadi tieto prace podla priority, dalej umoznuje zmenu formatu papiera a ine sluzby. Dnes uz existuju samostatne na siet pripojitelne tlaciarne, ktore maju v sebe zabudovany printserver.

Databazovy server
sluzi k ulozeniu rozsiahlych bazi dat ako su kniznice, bankove ustavy, nemocnice a ine institucie. Baze dat ulozene na tychto pocitacoch moze podla pridelenych pristupovych prav vyuzivat kazdy ucastnik siete, ale menit data mozu len niektori. Aj pre nich plati princip pridelovania pristupovych prav. Tato sluzba je typicka sluzba typu klient-server.
[ Dalej | Spat | Obsah ]


2.1 Sluzby typu klient-server

Sluzby typu klient-server su zalozene na vztahu podriadeny-nadriadeny. Klient ako podriadeny formuluje dotaz, resp. poziadavku, ktoru cez sietove medium zasiela serveru. Ten ako nadriadeny ju spracuje a vysledok oznami spat cez siet klientovi. Tato hierarchia setri sietove prenosy, ale kladie naroky na server, ktory musi byt velmi rychly, aby dokazal rychlo obsluzit vela klientov. Schema sluzby je na nasledujucom obrazku.
 
 

Obrazok: Schema sluzby klient - server

[ Dalej | Spat | Obsah ]

2.2 Protokol

 Pod protokolom rozumieme suhrn komunikacnych pravidiel medzi pocitacmi. Tym je zabezpecena jednota programovych vlastnosti na sieti. V protokoloch su definovane postupnosti vysielanych signalov a struktury prenasanych dat. Toto musi byt dodrzane vo vsetkych zariadeniach pracujucich na sieti.

 Protoly sa implementuju do roznych operacnych systemov, napr. do MS DOS, UNIX, OS/2, NOVELL NetWare, Windows for Workgroup, Win'95, Win'NT a dalsich. Aby pocitace mohli spolupracovat, nerozhoduje to, ci su vybavene rovnakym operacnym systemom, ale to, ci ich operacne systemy su vybavene rovnakymi komunikacnymi protokolmi.

Priklady komunikacnych protokolov.

IPX/SPX (Internet Packet eXchange/Sequenced Packet eXchange)
je sada protokolov pouzivanych v sietach firmy NOVELL v sietovom operacnom systeme NetWare; tieto protokoly su implementovane aj systemov UNIX, napr. Linux a UnixWare
TCP/IP (Transport Control Protocol/Internet Protocol)
je sada protokolov pouzivanych v sietach tvorenych operacnym systemom UNIX a na sieti Internet; tieto protokoly su implementovane aj do systemov Windows, NetWare, Apple Macintosh a dalsich
NetBEUI (NetBIOS Extended User Interface)
povodny protokol sieti firiem IBM a Microsoft; pouzival sa v operacnych systemoch OS2, LanServer a LanManager, resp. Windows 3.11, Windows 95 a Windows NT
[ Dalej | Spat | Obsah ]


3. Prvky pocitacovych sieti

Nadriadene pocitace
su tie pocitace, ku ktorym su pripojene sietove prostriedky. Podla operacnych systemov ich nazyvame servere (sluha) alebo hosty (nadriadeny). Podla poskytovanych sluzieb ich rozdelujeme na:


V kazdom z tychto uvedenych serverov alebo hostov pracuje operacny system vo viacuzivatelskom a viaculohovom rezime, preto su kladene velke naroky na kvalitu jeho procesora a dalsich pridavnych zariadeni.
 
Pracovne stanice
su pocitace klientov. Pretoze sluzia k zostavovaniu poziadaviek, ktore posielaju na spracovanie serverom, nevyzaduju take kvalitne technicke vybavenie ako servere alebo hosty. V minulosti postacovalo obycajne PC s procesorom 386 alebo 486, dnes sa pouzivaju slabsie pentia. Niektore pracovne stanice, najma s operacnym systemom MS DOS, nemusia byt ani vybavene diskom. Tie sa nazyvaju bezdiskove pracovne stanice (diskless workstation). Potom sa system do nich zavadza zo siete vzdialene (remote booting - boot server).

Pracovne stanice pracuju pod najroznejsimi operacnymi systemami ako su MS DOS, Apple Macintosh alebo Windows. Okrem toho ale pracovnou stanicou moze byt specialny pocitac vybaveny operacnym systemom UNIX, ako su napr. HP Workstation alebo Sun Sparcstation.

 Repeater
alebo opakovac je jednoduche technicke zaradenie, ktore spaja dva segmenty siete rovnakej topologie a technologie. Predlzuje len dlzku vedenia. Z obidvoch stran snima vsetky spravy, ktore zosiluje a prepusta na druhu stranu. Nevykonava ziadnu filtraciu prijatych sprav a vsetko co prijme zo strany jednej, prepusti po zosilneni na stranu druhu.

 Bridge
alebo most je zariadenie alebo specialny pocitac, ktory spaja dva segmenty siete rovnakej topologie a technologie. Predlzuje sa tak dlzka vedenia. Bridge pocuva prevadzku na obidvoch stranach a v prijatych paketoch vyhladava fyzicke adresy zdrojoveho a cieloveho pocitaca. Zo zdrojovych adries (t.j. adries odosielatelov) vytvara tabulku pritomnosti pocitacov na svojich jednotlivych stranach. Potom podla zdrojovej a cielovej adresy sa rozhoduje, ci ma paket prehodit do druheho segmentu alebo nie. Bridge vykonava teda urcitu filtraciu paketov a na druhu stranu prepusta len tie, ktore su tam urcene. Pritom vyuziva podmienky jednoznacnosti fyzickych adries na spajanych segmentoch. Obvykle bridge pracuju podla samouciaceho sa algoritmu. Pri starte su ich pracovne tabulky prazdne a funguju ako opakovace. Tabulky sa postupne podla prevadzky naplnaju. Bridge nevyzaduju teda ziadnu konfiguraciu.

 Router
alebo smerovac je specialny pocitac, ktory spaja lokalne siete aj roznych topologii alebo pripaja lokalnu siet k rozlahlej sieti WAN. Pracuje na zaklade sietovych adries a smerovacich protokolov a do druhej siete prepusta len tie pakety, ktore su tam urcene (smerovane). Vacsinou su to, ako po stranke technickej, tak aj programovej, specialne konstruovane zariadenia, ktore obsahuju aj niekolko sietovych rozhrani, najmenej vsak dve. Router musi byt po starte nakonfigurovany, musia sa mu zadat adresy jeho sietovych rozhrani. Adresy dalsich sieti ziskava zo siete snimanim routovacich tabuliek.

Ak router spaja siete roznej topologie, a teda aj technologie, musi okrem smerovania, este vykonavat transformaciu sprav z jednej siete do druhej.

 Gateway
alebo brana je specialne zariadenie, ktore sa pouziva k spajaniu sieti pouzivajucich rozne komunikacne protokoly. Gateway teda vykonava transformaciu protokolov spajanych sieti ako postranke programovej, tak aj technickej. Tymto sa najviac lisi od routera, ktory nedokaze transformovat protokoly. Router vyrovnava len roznu topologiu v spajanych sietach a zabezpecuje smerovanie sprav.

Upozornenie. V sietach TCP/IP je zavedeny termin gateway, pod ktorym sa mysli router (smerovac). Je to terminologicka nepresnost, s ktorou sa musi kazdy spravca siete vyrovnat. Je to lepsie, ako keby sa mala cela dokumentacia TCP/IP protokolov vo vsetkych implementaciach prepracovavat.

 Hub
alebo rozbocovac je v podstate viacportovy opakovac. Prijaty signal z jednoho portu moze zosilnit a rozoslat na dalsie porty. Nevykonava ziadnu filtraciu signalov. Hlavne sa pouziva v sietach Ethernet na kabelazi twisted pair (krutena dvojlinka). Vyrabaju sa s roznym poctom portov, napr. 4, 8, 12, 16 alebo 24.

 Switch
alebo prepinac je kombinacia rozbocovaca s mostom. Prijate signaly z jednoho portu posiela len na tie porty, pre ktore su urcene. Najcastejsie je to iba len na jeden, pretoze na kazdy port, ak nebudeme uvazovat s kaskadou prepinacov, je mozne pripojit len jeden pocitac, cize jednu sietovu kartu. Kazda karta ma svoju jednoznacnu fyzicku adresu, podla ktorej prepinac pracuje. Niektore prepinace je mozne konfigurovat, maju svoj vlastny program, ktory riadi ich cinnost.

Upozornenie. Velmi casto sa zamiena vyznam slov rozbocovac a prepinac, tak ako som ich vysse popisal. Hovori sa dokonca aj o inteligentnych a neinteligentnych huboch, cim sa mysli prepinac a rozbocovac.

  Dalej medzi sietove prvky mozeme zaradit aj sietove karty, modemy a kabelaz ako prvky pre spajanie jednotlivych zariadeni.
 Sietova karta
je rozsirujuci modul pocitaca, ktory zabezpecuje jeho komunikaciu s dalsimi zariadeniami siete. Do sietoveho media vysiela udaje podla prikazov procesora alebo zo sietoveho media prijima spravy urcene pre nu a odovzdava ich procesoru na spracovanie.
 
Sietove karty delime podla pouzivanej prenosovej techologie. Najcastejsie to su karty typu:
Rovnakymi nazvami sa oznacuju aj typy sieti podla pouzivanej prenosovej technologie.

 Modem
je zariadenie, ktore sluzi k prenosu nespojitych signalov medzi pocitacmi pomocou spojitych signalov cez verejnu telefonnu siet. Kazdy modem sa sklada z dvoch casti:
V pocitacovych sietach sa pouzivaju rozne modemy, ktorymi sa zabezpecuje prevadzka na komutovanych a pevnych linkach.

 Kabelaz
sa pouziva k vlastnemu fyzickemu prepojeniu pocitacov. Najcastejsie sa pouzivaju tieto kabely:
[ Dalej | Spat | Obsah ]


4. Rozdelenie pocitacovych sieti


4.1 Delenie podla rozlohy

 Podla rozlohy delime siete na

 Rozloha jednotlivych sieti je na obrazku.

LAN = 100m az 5km, RegPS = 1 az 3000km, WAN = 500 (10) az 100000km



Lokalne pocitacove siete

su typicke siete umiestnene v niekolkych susednych miestnostiach resp. v jednej budove alebo maximalne v jednom podniku. Data sa v nich prenasaju rychlostou 10 az 1000 Mbit/sec. Z najznamnejsich technologii sa pouzivaju Ethernet, Arcnet, Token Ring a opticke vlakna (FDDI).
Regionalne pocitacove siete
su siete rozmiestnene v jednej oblasti resp. na jednom uzemi, napr. siet krajska, celostatna. Vznikaju spojenim vacsieho mnozstva lokalnych sieti, medzi ktorymi sa komunikuje rychlostou asi 64 az 2000 Kbit/sec. K prepojeniu jednotlivych sieti sa obvykle pouzivaju pevne linky verejnej telefonnej siete alebo bezdrotove spoje v pasme 2,4 GHz alebo 26 GHz. Osobitne postavenie medzi regionalnymi pocitacovymi sietami maju mestske siete MAN (Metropolitan Area Netwok). Je to vyvolane vysokou koncentraciou obyvatelstva, preto sa v nich pouzivaju pomerne vysoke prenosove rychlosti 100 Mbit/sec az 1 Gbit/sec. Ako sietove medium sa pouzivaju opticke vlakna.
Globalne pocitacove siete
su siete kontinentalneho resp. svetoveho charakteru. Vytvaraju sa spajanim jednotlivych regionalnych sieti, medzi ktorymi sa komunikuje rychlostami 100 Mbit/sec az 1 Gbit/sec pripadne aj vyssimi. Obvykle sa pouzivaju pevne linky verejnej telefonnej siete, opticke vlakna a v niektorych pripadoch aj druzicove spoje.
[ Dalej | Spat | Obsah ]



4.2 Delenie podla topologie

 Topologia siete je sposob vzajomneho prepojenia pocitacov. Najpouzivanejsie su

 Niektore pramene uvadzaju este topologiu hviezdicovu (STAR), ktora je podobna stromovej.
 

Topologia zbernicova

je zo vsetkych najjednoduchsia. Vsetci ucastnici siete su pripojeni paralelne za sebou. Jej vyhodou je lahka instalacia a snadne pripajanie dalsich ucastnikov do siete. Na konci zbernice musi byt zakoncovaci clen. Tato topologia sa pouzivala prvych na sietach typu Ethernet, ktore existuju v dvoch verziach: Pocitace v sietach Ethernet komunikuju medzi sebou tak, ze vysielat na zbernicu a prijimat data z nej mozu vsetci sucasne, ale ak dvaja resp. viaceri naraz vyslu udaje, nastava kolizia, ktora sa odstranuje cakanim, po uplynuti ktoreho sa vysielanie opakuje. Doba cakania sa urcuje generatorom nahodnych cisiel, ktory je priamo v obvodoch sietovej karty. Tak sa zabranuje opakovaniu kolozie.

Priklad topologie zbernica je na obrazku.

Obrazok: Prepojenie sieti s roznou topologiou
Popis obrazku

Na obrazku su uvedene dve lokalne siete. Prva je typu Ethernet a obsahuje jeden server a styri pracovne stanice. Druha siet je typu Token Ring. Ta obsahuje len tri pracovne stanice. K prvej sieti musi byt pripojena routerom, ktory zabezpecuje transformaciu sprav zo siete typu Ethernet do siete typu Token Ring a opacne. Tym je umoznena komunikacia pracovnych stanic siete Token Ring so serverom na sieti Ethernet.
 

Topologia kruhova

sa pouziva v sietach Token Ring firmy IBM. Kedze su pocitace spojene do kruhu, signal (token) ich postupne prechadza vsetky. Ktory pocitac ma signal, moze vysielat, ostane pocitace mozu len pocuvat. Tymto je odstranena moznost vzniku kolizii pri sucasnom vysielani niekolkymi stanicami, ako je to zname zo sieti typu Ethernet. Dnes sa v tychto sietach pouziva prenosova rychlost 16Mbit/sec. Nevyhodou tejto topologie je horsia instalacia siete a obmedzeny pocet stanic v kruhu.

Priklad topologie kruh je na predchadzajucom obrazku.


Topologia stromova

 sa pouziva v dvoch sietach a to v sietach Arcnet a v sietach Ethernet - krutena dvojlinka. Pocitace sa prepajaju pomocou rozvetvovacov (rozbocovacov alebo hubov).

Siet Arcnet

V tejto sieti sa ako sietove medium pouziva koaxialny alebo opticky kabel.
V prevedeni koaxialny kabel su pouzivaju 4-, 8- alebo 16-cestne rozvetvovace, ktore mozu byt aktivne alebo pasivne. Aktivny rozvetvovac signaly prijima a po zosilneni vysiela dalej. K nemu mozu byt pripojene koncove zariadenia alebo dalsi aktivny hub. Vzdialenost dvoch aktivnych rozvetvovacov moze byt az 600m. Pasivny rozvetvovac signaly len prijima a bez zosilnenia vysiela dalej. Moze pripajat len koncove zaradenia a to do vzdialenosti az 30m.
V prevedeni opticky kabel sa pouzivaju ako aktivne mnohobodove rozvetvovace (maximalne 64-cestne) a umoznuju pripojit dalsi rozvetvovac az do vzdialenosti 2400m.
Obrazok: Priklad stromovej topologie Arcnet

Siet Ethernet - krutena dvojlinka

Krutena dvojinka je najmladsia a najkvalitnejsia, ale sucasne najdrahsia kabelaz pouzivana v sietach typu Ethernet. Najcastejsie sa pouziva ako sucast strukturovanej kabelaze. Tu sa pouzivaju Ethernet HUBy (rozbocovace) k vetveni do 12, 16, 24 alebo az 48 smerov. Starsie Ethernet HUB boli z jednej strany pripojene na zbernicu (mali konektor pre tenky alebo hruby Ethernet) a z druhej stranu su zasuvky RJ45 pre krutenu dvojlinku. Ta umoznuje pripojit dalsie zariadenia az do vzdialenosti 100m. Konstrukcia Ethernet HUBov dovoluje ich kaskadovanie, t.j. spajanie za sebou, maximalne do stvrtej urovne. Dnes sa pouzivaju Ethernet HUBy len s konektormi twisted pair. Jeden oznaceny ako UpLink umoznuje ich kaskadovanie.
Obrazok: Ethernet - krutena dvojlinka

[ Dalej | Spat | Obsah ]




4.3 Delenie podla vyuzitia pocitacov

 Podla vyuzitia pocitacov delime siete na

 V poslednom case ziskavali prevahu siete typu peer to peer najma zasluhou produktov Windows for Workgroup firmy Microsoft.
 

Siete s centralizovanym serverom

maju najmenej jeden pocitac vyhradeny (dedicated server) len na poskytovanie sietovych sluzieb. Nie je mozne na nom pracovat ako na pracovnej stanici. Zvysne pocitace sluzia ako pracovne stanice. Server musi byt co najkvalitnejsi, aby dokazal rychlo a spolahlivo plnit poziadavky pracovnych stanic. Tym vzrastaju naklady na vybudovanie takejto siete. Je mozne ich znizit pouzitim bezdiskovych pracovnych stanic.
Vyhradeny pocitac potom plni jednu z uloh servera, napr. file server, print server, databazovy server. Pracovna stanica sa vyuziva ako jeho klient. Prikadom sieti tohto funkcneho usporiadania su siete NetWare, WINES, LAN Manager alebo Windows NT.


Siete rovny s rovnym (peer to peer)

V takejto sieti moze byt kazdy pocitac ako serverom, tak aj pracovnou stanicou sucasne. Tiez nic nebrani tomu, aby niektory pocitac sluzil len ako server, resp. len ako pracovna stanica. Tuto funkcnu konfiguraciu je mozne v priebehu prevadzky podla potreby dynamicky menit pomocou prikazov siete.
Serverom sa stava ten pocitac, ktory ponuka svoje lokalne prostriedky inym uzivatelom siete. Ti teda mozu zdielat jeho disky alebo ich casti (adresare, subory), tlaciarne apod. Aj ked siete peer to peer su schopne poskytovat vsetky dolezite sietove sluzby ako siete s file serverom, su naklady na ich vybudovanie podstatne nizsie lebo nevyzaduju tak kvalitne pocitace. Pouzivaju sa najma v malych pracovnych kolektivoch ako je jedna alebo niekolko miestnosti vedla seba. Prikladom sieti typu peer to peer su siete Lantastic, NetWare Lite, Personal NetWare, Windows for Worgroup alebo Windows'95.
Obrazok: Priklad siete peer to peer
Popis obrazku

Na obrazku je siet peer to peer pozostavajuca zo styroch pocitacov, ktore plnia nasledujuce funkcie:

[ Dalej | Spat | Obsah ]
 

 
 
 
 

5. Pouzita literatura

 [1] Kallay, Peniak: Pocitacove siete LAN a ich aplikacie, Grada Praha, 1999

[ Spat | Obsah | Vyber temy ]



Autor

 Dokument vypracoval Ing. Vaclav Poppe z Centra informacnych technologii Fakulty riadenia a informatiky Zilinskej univerzity.

Material pre dalsie spracovanie v elektronickej alebo pisomnej forme je mozne pouzit iba s uvedenim jeho autorstva.

Copyright, Zilina 2004